Do liturgicky - pôstneho obdobia sme vstúpili sväteninou poznačenou popolcom na našom čele na znak pokánia. V tomto posvätnom čase som mal spolu s veriacimi, alebo individuálne naplánované a aj zrealizované viacero duchovných akcii. Vo farnosti som vyhlásil leteckú púť do francúzskeho mesta sv. Martina do Tours. Spolu sme mali navštíviť aj iné pútnické miesta v Paríži a jeho okolí. No veľké moje sklamanie bolo, že sa na túto púť nikto z veriacich neprihlásil s odôvodnením, že sa tešia na pripravovanú púť do Fatimy, ktorú absolvujeme v októbri.
Ja som bol od 27. 3. do 31. 3. na duchovných cvičeniach v Tatrách. Exerzície viedol náš emeritný otec biskup Andrej Imrich. Mal veľmi pekné prednášky o osobnosti kňaza a jeho identite pochádzajúcej od Krista.
Ďalej sme so žiakmi našej základnej školy postupne pripravovali po ročníkoch krížovú cestu. Každý piatok sa modlili v kostole žiaci ôsmeho, siedmeho a šiesteho ročníka, ktorú si pripravili. Nádherná bola tieňová krížová cesta, ktorú si pripravili speváci. Nedeľne krížové cesty, ktoré boli veľmi dojímavé, sa pod vedením svojho pána farára modlili matky modliace sa za svoje deti, ženy dôchodkyne, muži dôchodcovia, manželské páry a ako bonus v poslednú Kvetnú nedeľu naši tretiačikovia – prvoprijímajúce deti. Bolo mi veľmi ľúto, že malých tretiačikov som pripravil na krížovú cestu, ale nemohol som sa tejto krížovej cesty zúčastniť, pretože som musel isť pomôcť vysluhovať Veľkonočnú svätú spoveď do Trstenej. „Smotánku som si nevychutnal.“ Nepochopiteľné bolo pre mňa to, že v roku Božieho milosrdenstva na krížové cesty chodilo, či už v piatok, alebo v nedeľu, menej veriacich, asi okolo stopäťdesiat. V roku sv. Martina na krížové cesty chodilo okolo dvesto veriacich. Naozaj každý piatok a v nedeľu bolo v kostole na pobožnosti veľké množstvo veriacich, za čo im chcem aj touto cestou poďakovať. Vo farnosti v pôstnom čase sme mali modlitbové trojdnie matiek, na ktoré som bol pozvaný aj ja. Modlili sme sa pod kostolom za deti našej farnosti. Aj toto bolo veľmi dojímavé. Do našej farnosti som pozval a zavítali k nám aj koordinátorky Spišskej diecézy pani Milka Sušková z Podolínca, pani Anna Decká z Dolného Smokovca a pani Ľubomíra Straková, kubínska koordinátorka.
Spoločne, ako farnosť, sme mali sv. omšu v Trstenej v kostole sv. Martina. Pozval som tam veriacich mojej farnosti a urobili mi veľkú radosť. V stredu na pravé poludnie sme mali sv. omšu v kostole sv. Martina. Mojich veriacich bolo okolo stovky. Bol plný celý kostol. Ďale,j každú prvú sobotu, sa modlíme deviatnik k fatimskej Panne Márii. Ďakujem Všemohúcemu Bohu za všetky dobrodenia, ktoré nám počas Veľkého pôstu pripravil. Moje duchovné cvičenia, ktoré som absolvoval, boli vďaka nebeskému Otcovi za horlivosť a nábožnosť veriacich vo viere praktizujúcej v mojej farnosti. Je úžasné vidieť na svojich veriacich úprimnú nábožnosť prejavenú vo viere. Teraz sa pripravujeme na Veľkonočné trojdnie, kde precítime naplno milosti, na ktoré sme sa tak horlivo veriaci pripravovali pokáním.