http://www.drevenechramy.sk/drevene-chramy/https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C3%BDchodoslovensk%C3%A9_dreven%C3%A9_kostolyVýchodoslovenské drevené kostoly/kostolíky/chrámy/cerkvi sú drevené stavby sakrálneho charakteru tvoriace osobitnú skupinu v pamiatkovom fonde Slovenska. Do tohto súboru oficiálne patrí pod uvedeným názvom 27 objektov, ktoré sú zapísané medzi národné kultúrne pamiatky.
Drevené chrámy, ktoré boli zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok, sú objekty gréckokatolícke, okrem chrámu v Ruskom Potoku, ktorý je pravoslávny a kostola v Hervartove, ktorý je rímskokatolícky. Veľká väčšina z týchto chrámov je teda byzantského obradu a používa sa pre nich označenie cerkev. Prevažne sú to trojpriestorové stavby so štvorcovým alebo polygonálnym presbytériom, s pozdĺžnou loďou krytou presahujúcou kupolou a predsieňou (tzv. babincom). Veža vyrastá z konštrukcie predsiene, s ktorou má nad prízemím spoločnú strechu. Pozemok, na ktorom viaceré chrámy ležali, býval ohradený zrubovou alebo murovanou ohradou a jeho organickou súčasťou bol často i miestny cintorín.
Väčšina východoslovenských drevených chrámov pochádza z 18. storočia (najstarší a súčasne najhodnotnejší je kostol v Hervartove pochádzajúci z obdobia okolo roku 1500) a vykazuje konštrukčnú, dispozičnú a umeleckú príbuznosť. Mnohé interiéry boli pôvodne vyzdobené nástennými a stropnými maľbami, opierajúcimi sa o byzantské vzory. Tvorili protiváhu ikonostasu, ktorý bol výtvarným i funkčným jadrom celej stavby. Priestory bývali často dotvárané rezbárskymi prácami.
V mnohých kostolíkoch je zákaz fotografovania interiéru, obraz o tom, ako sú nádherne vyzdobené, si utvoríte z tých málo fotografií interiéru, ktoré bolo možné urobiť.
