Pohárová súťaž v 60-kách na pamiatku Terezky Srogončíkovej - Nosice 12.5.2024

Terezka, táto fotogaléria je pre Teba.

Bol 12. máj 2024. Deň, kedy sa splnil jeden veľký sen. Sen mladého dievčaťa, šikovnej hasičky, ale hlavne skvelého Človeka. Zároveň to však bol najsmutnejší štart hasičskej sezóny a deň plný silných emócií.

Ani v zlom sne by mi nenapadlo, že tohtoročnú hasičskú sezónu začnem práve takto. Na hasičskej zbrojnici. Na to by nebolo nič zvláštne, keby sa na zbrojnici v Nosiciach nenachádzalo pietne miesto. Miesto na pamiatku Terezky. Dievčaťa, ktoré nás opustilo veľmi skoro, príliš skoro. Dievčaťa, ktoré malo svoju hasičskú kariéru veľmi dobre rozbehnutú, no žiaľ osud to zariadil inak. Veľkej bojovníčky, ktorá sa vždy aj napriek bolestiam dokázala postaviť na štart a dať do tých 60tich metrov úplne všetko. Bojovala aj tentokrát. Aj napriek vážnej chorobe naďalej trénovala malých hasičov a zorganizovala svoju vysnívanú súťaž v Nosiciach. Súťaž, na ktorej sa už žiaľ zúčastniť nemohla. Statočne bojovala až do konca, no žiaľ tento najdôležitejší boj sa jej vyhrať nepodarilo a 10. marca nás navždy opustila.

Je to už pár rokov čo sme sa prvý krát stretli na súťaži v Martine. Už vtedy si medzi malými hasičmi vynikala. A odvtedy si dosiahla veľa úspechov. Striebro z majstrovstiev sveta, tituly majsterky Slovenska... Na súťažiach si bola vždy milá, usmiata, a na štarte maximálne sústredená a odhodlaná podať čo najlepší výkon. A veľká bojovníčka, keď ani bolesť a zranenie neboli pre Teba prekážkou postaviť sa na štart. Nestretávali sme sa na súťažiach veľmi často, ale aj z tých niekoľkých stretnutí si vo mne zanechala veľmi dobrý dojem. Málo kedy priznám, kto z tých stoviek, či skôr tisícok ľudí ktorých fotím na súťažiach, patrí medzi mojich obľúbených. Ty si jednou z nich, jednou z mála. Si výnimočná, Terezka, ako hasička, ale aj ako osobnosť. A zámerne nepíšem "bola", pretože ty tou výnimočnou Terezkou a skvelým človekom ostaneš navždy. Navždy v srdci, navždy v spomienkach, na fotkách...

12. máj. Druhý májový víkend. Približne v tomto termíne každoročne začína šesťdesiatková liga prvým kolom v Martine. Je to už pár rokov čo som v tomto termíne prvý krát fotil šesťdesiatky. Bol to deň, kedy som spoznal Terezku. Jedno skvelé a veľmi šikovné dievča. Viackrát sme sa s Terezkou stretli na tej malej atletickej dráhe, na dráhe kde som spravil už obrovské množstvo fotiek, a nie len hasičských. Aj tento rok to mohlo byť podobné. Bol opäť druhý májový víkend, sezóna začínala, no Terezka už žiaľ do Martina prísť nemohla. A tak som sa vybral za ňou do Nosíc. Na súťaž usporiadanú na jej pamiatku. Na súťaž, ktorú tak veľmi chcela zorganizovať na domácej pôde, a ktorú aj sama pripravovala. Na súťaž, na ktorú usilovne pripravovala aj svojich malých zverencov, najmenších hasičov z DHZ Nosice. Ťažko sa išlo na súťaž. Celú cestu som myslel na Terezku. Vystúpil som z vlaku, no chvíľu mi trvalo, kým som vyrazil smerom ku zbrojnici. Súťaž vďaka výbornej organizácii prebehla celkom rýchlo. Snažil som sa čo to išlo, veď s mokrými očami toho v hľadáčiku fotoaparátu moc vidieť nie je. No v závere po vyhodnotení už emócie nešli udržať. Na fotkách je to poznať, ale tentokrát to vôbec nie je dôležité. Krásna myšlienka s balónmi vypustenými pre Terezku, niektoré aj s krásnymi odkazmi tam hore. Nasleduje spoločná fotka detí z DHZ Nosice. Naposledy keď som ich takto fotil minulý september, bola s nimi na fotke aj usmiata Terezka. Tá fotka je úplne posledná, na ktorej mám Terezku.

Terezkin veľký sen sa splnil. Nosické šesťdesiatky sa stali realitou. Žiaľ, už bez tej najdôležitejšej osoby. Chýbala si nám Terezka. Verím, že si sa na nás celý čas z hora pozerala. Veľmi Ti ďakujem za dnešnú súťaž. Krásne si to všetko zorganizovala a pripravila.

Skoro si odišla Terezka, príliš skoro.
Som vďačný že som ťa mohol spoznať.
Odpočívaj v pokoji Terezka.
Nikdy na Teba nezabudnem.